Turínska stupnica ohrozenia kozmickou zrážkou

Medzinárodná astronomická únia 22. júla 1999 oznámila, že oficiálne prijíma Turínsku stupnicu ohrozenia dopadom kozmického telesa (anglicky Torino Impact Hazard Scale) pre charakterizovanie nebezpečenstva hroziaceho od možných zrážok asteroidov a komét so Zemou.

So stúpajúcim počtom asteroidov i komét, ktoré sa približujú relatívne blízko k Zemi (tzv. NEOs objekty), sa začali v médiach objavovať poplašné zprávy o hroziacej zrážke toho ktorého vesmírneho telesa s našou planétou (pozri Vesmír 1999/8). Keďže novinári možné nebezpečie často nadsadzovali, ale aj kvôli pružnejšej komunikácii medzi odborníkmi samotnými, bolo potrebné prijať nejaké triedenie vesmírnych telies letiacich pri Zemi podľa toho, aké potenciálne nebezpečie predstavujú. Žiadalo sa zaviesť niečo, ako je Richterova stupnica, vyjadrujúca ničivosť zemetrasenia.

Prijatie stupnice a exaktný opis jej stupňov dáva nástroj nielen pre včasné a adekvátne varovanie kompetentných činiteľov, ale pomáha tiež vysvetliť situáciu pri prelete konkrétneho telesa laikom.

Stupnicu vypracoval profesor Richard P. Binzel z Oddelenia vied pre Zem, atmosféru a planéty Massachusettskej techniky. Prvá verzia, pomenovaná Index ohrozenia blízko-zemskými objektami, bola prezentovaná na konferencii OSN v roku 1995. V tom čase však ešte nevypukli spory medzi vedcami a žurnalistami, ako informovať verejnosť o potencionálne nebezpečných asteroidoch a kométach, preto stupnica nevzbudila zvláštny záujem vo vedeckej obci.

Postupom času, najmä po skúsenosti s falošnými poplachmi pri asteroidoch v rokoch 1997 (asteroid 1997 XF11) a 1999 (asteroid 1999 AN10), sa však situácia zmenila. Nová prezentácia stupnice na pracovnom stretnutí odborníkov v Turíne koncom júna 1999 vyvolala širšiu diskusiu a úpravu pôvodnej Binzelovej verzie. Novoupravená verzia bola 22. júla 1999 oficiálne prijatá Medzinárodnou astronomickou úniou na Tretej konferencii OSN o výskume a mierovom využití kozmického priestoru (UNISPACE III), ktorá sa konala vo Viedni. Pôvodný názov stupnice, Index ohrozenia, bol zmenený na Turínsku stupnicu podľa mesta, kde sa zrodila definitívne prijatá verzia.

Stupnica má rozsah od 0 do 10. Nula znamená, že pravdepodobnosť zrážky objektu so Zemou je nulová, alebo úplne zanedbateľná, prípadne objekt je príliš malý na to, aby prenikol atmosférou až na zemský povrch. Desiatka značí istú zrážku s objektom, ktorý je tak veľký, že spôsobí globálnu klimatickú katastrofu.

Skupiny stupňov sú rozlíšené farebne od bielej cez zelenú, žltú a oranžovú po červenú (pozri box).

Turínska stupnica môže byť považovaná za istý analóg už spomínanej Richterovej zemetrasnej stupnice. Analógia ale nie je dôsledná. Zatiaľ čo zemetrasenie je charakterizované až potom, čo k nemu došlo a prípadné ničivé dôsledky sa už prejavili, ohrozenie možnou vesmírnou zrážkou je ocenené predtým, než k nej dôjde. Každému blízko letiacemu vesmírnemu telesu sa totiž priradí stupeň podľa Turínskej stupnice už v čase, keď sa stane známou jeho dráha a hmotnosť, a tým aj pravdepodobnosť zrážky a množstvo kinetickej energie, ktorá by sa pri dopade uvoľnila. Priradený stupeň nie je definitívny, ale môže sa zmeniť, ak dôjde k spresneniu dráhy alebo fyzikálnych charakteristík objektu.

Cambridge Conference Network

(abob.libs.uga.edu/bobk/cccmenu.html)